štvrtok, 24. augusta 2017

Symbolika*

Krásny deň prajem :) Prostredie v ktorom žijeme a trávime čas nás ovplyvňuje niekedy viac ako sme si schopní pripustiť. Radi sa obklopujeme peknými doplnkami, nábytkom a celkovo týmto nehmotným veciam venujeme príliš veľa pozornosti. Veď si len predstavte ako zariaďujete svoje prvé vlastné bývanie. My, ženy, sme schopné venovať výberu aj obyčajných dverových kľučiek celé hodiny...

1
Okrem Dubrovnika sme tento rok opäť navštívili aj Split. Nádherné staré mesto je mojim obľúbeným miestom na potulovanie sa a po vzore z minulého roka, som si aj tento raz odniesla z Diokleciánovho paláca jednoduchý náramok z korálov. Minulé leto som si kúpila biely. Tento rok mama kúpila hneď päť červených náramkov a rozdala ich ženám z našej rodiny. 

Existujú však aj veci, ku ktorým dokonca prechovávame city. Nostalgické city, ktoré nás tešia a stačí jeden obyčajný pohľad a hneď sa cítime šťastnejšie. Takéto poklady mám aj ja a ukrývam ich v malej plechovej dózičke a akosi automaticky k nej chodím, otváram ju a kochám sa pohľadom na jej obsah. A nejde o žiadne vzácnosti. Ich finančná hodnota je častokrát úplne zanedbateľná, ale hodnota, ktorú majú pre mňa je nevyčísliteľná. Pre niekoho pokazená kľúčenka, pre mňa prívesok, ktorý som pri sebe neustále nosila a pripomína mi moju najlepšiu kamarátku, ktorá mala rovnaký a všetky tie fantastické zážitky, spoločné večerné seansy... Medailón, ktorý mi babka kúpila v kostole. Je strieborný, vydrží mi navždy a tak dlho ho aj plánujem nosiť. Pripomína mi ju a aj to, ako ma vždy chystala do kostola, ako som mala vždy oblečené šaty, svetrík a biele ponožky s volánikmi. Sedela som vedľa nej v lavici a ona bola taká pyšná, že som tam s ňou. Keď som bola staršia, sedela som s kamarátkami o niekoľko lavíc pred ňou a keď som sa na ňu otočila, vždy sa na mňa usmiala. Ako som jej bola pomáhať upratovať kostol a mohla som si prezrieť každý jeho kút. Ako som v ten deň stratila prsteň, ktorý mi zapadol do štrbiny v lavici. Zrejme tam je dodnes a raz ho pôjdem pohľadať. Ak sa mám raz vydať, tak určite práve tam.

2
Symbolika vlastnenia rovnakej veci rôznymi ľuďmi je pre mňa prisilná, možno až magická a preto som šťastná z kvietku, ktorý zakúpila mama sebe, mne aj sestre. Som príliš divná, keď si ulietavam na takýchto maličkostiach ?

Moja nostalgická dózička taktiež ukrýva aj prívesok Disney psíka zo 101 Dalmantíncov, ktorý mi kúpila druhá babička, ktorá už však, bohužiaľ, nie je medzi nami. Pripomína mi všetko. To, ako som u nej trávila letné prázdniny. Ako som tam spoznala dvoch chlapcov v mojom veku a ako sme ako krpci sedeli na lávke nad potokom a sledovali tie najfarebnejšie vážky. Vyliezali na stromy, vďaka ktorým som si potrhala všetko oblečenie a polepila ho miazgou z nich. Ako sa pod nami, tromi osemročnými krpcami, zlomil konár a spadli sme priamo do žihľavy. Ako mi babka počas cesty do obchodu sľúbila, že si spolu pozrieme blízke malé letisko a už to nikdy nestihla.

3
Priateľ si zrejme zapamätal ako som básnila o tom, že by som rada zaplnila svoj náramok príveskami, ktoré si kúpim priamo na cestách/dovolenkách a tak mi zadovážil tohto nádherného morského koníka z vyššie spomínaného Splitu.

Takýchto malých pokladov vlastním veľa a bude ich ešte viac. Pretože sa snažím vždy nájsť niečo, čo symbolizuje pocity, ktoré práve prežívam a chcem si ich uchovať aj v inej podobe ako tej digitálnej. S priateľom napríklad už dlho plánujeme spísanie zoznamu vecí, ktoré chceme urobiť a miest, ktoré chceme navštíviť. Za každý splnený bod pribudne do scrapbooku fotka a maličký suvenír. Pokojne aj vysušený kvet, ktorý sme našli na danom mieste. Len si to predstavte. Veci, ktoré sú pre nás zbytočné, ale o niekoľko rokov budú vzácnosťami a pripomienkou pocitov, ktoré sme vtedy prežívali.

4
So sestrou sme už dávnejšie objavili lásku k rôznym pinom a odznakom. Ideálne pripnutých na jeansovej bunde či batohu. Preto som nám kúpila dvoch krásnych jednorožcov, ktorý sa od seba odlišujú iba farbou hrivy. Sú dokonalým stelesnením nášho detstva a všetkého čo sme dokázali vymyslieť.

Aby článok nebol len o minulosti, k článku som pripojila aj fotky aktuálnych prírastkov do mojej nostalgickej zbierky. Máte aj vy veci, ktoré si ukrývate špeciálne za účelom spomínania ?

4 komentáre:

  1. Jéééj, ten jednorožec je strašne krásny. :)

    Rebelliouslily

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mám taky krabičku s takovými věcmi :). Je to taková krabička, která je celá posetá mušlemi a dostala jsem ji od nejlepší kamarádky. A v té krabičce mám prsten s pravou přírodní kamejí od prababičky, pak tam mám prstýnek, který mi dal staříček a já ho pořád nosila. Ale od doby co umřel, tak ten prstýnek nosit nemůžu. Je to už čtyři roky a já se s jeho smrtí pořád nevyrovnala, byl pro mě jako můj rodič. Když si ten prstýnek dám, začnu brečet a nejde přestat. Dál tam mám první dárek, který mi dal můj přítel, se kterým jsme spolu už šest let. Je to řetízek. Pak tam mám schované drápy mého psa. Můj pes je neurotický cvok stejně jako někdy já. A on má prostě zlozvyk kousat si drápy. Dřív si vždycky ukousnul celý dráp a nechal ho na zemi. Tak jsem ty drápy sbírala a schovávala si je. A ano, byli jsme s Bártem (s tím mým bláznem malým) u veterináře, ale ten řekl, že je vše v pořádku, nemá poruchu ani nedostatek ničeho a prostě má jen asi takový zlozvyk. Teď už to Bárt nedělá. Už nemá zuby, tak ty drápy nemá čím škubat. Ale ty jeho zuby mám schované taky :D...

    https://marbets.wordpress.com/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Takovou krabičku jsem vždycky chtěla mít, ale mám spousta nostalgických věcí uložených tak nějak různě po pokoji :D ten jednorožec je super :)

    Lady Lenna

    OdpovedaťOdstrániť
  4. pekný článok :) ja mám podobne ako ty od starých rodičov nejaké šperky, ktoré sa mi vôbec nepáčia, ale vždy, keď ma čaká ťažký či nepríjemný deň, dám si ich na seba a cítim, že sú stále so mnou :)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za tvoj komentár ♥